Rok 2018 je pre Spartak Trnava futbalovo azda najlepším od roku 1973. V máji Trnavčania oslavovali po 45 rokoch majstrovský titul a na jeseň dokonca hrajú v Európskej lige. V septembri to vyzeralo, že rok 2018 bude len začiatkom novej éry trnavského futbalu, v ktorej budú žať jeden úspech za druhým. Dnes sa zdá, že je to skôr koniec jednej éry. Tej pod vedením Vladimíra Poóra, tej keď sa na štadióne svietilo a v prestávke zápasu hrala hudba. A nechcem strašiť, ale možno je to začiatok konca aj tej prvoligovej éry.
Ako keby sa tu mala zopakovať história. Tá z Petržalky. Dva roky po veľkom úspechu (účasti v Lige Majstrov v sezóne 2005/2006) odišiel majiteľ, zbúral sa štadión a klub sa prepadal nižšie a nižšie, až ho v šiestej lige museli podobne ako Inter zachraňovať nadšenci.
Teda predpokladám, že trnavská City Arena nevyhorí ako sa to stalo v Petržalke a nezostane z nej ruina. Ale ináč je tých paralel s Petržalkou celkom dosť. K úpadku v Trnave tiež dochádza v momente, keď Spartak dosiahol výkonnostný aj finančný vrchol. Predpokladám totiž, že aj napriek niekoľkým zápasom pred prázdnymi tribúnami a pokutám od UEFA bude tento rok účtovníctvo Spartaku končiť so ziskom. Ak nie, tak je niekde chyba.
Z klubu odchádza manažér Hoftych a tréner Látal, k tomu sa špekuluje aj o odchode Poóra. Dokážem pochopiť, ak niekto nechce vyhadzovať roky čo roky peniaze na svoje hobby a rozhodne sa s tým prestať. Ale ukončiť to v momente, keď môžete naštartovať éru finančnej sebestačnosti klubu vďaka účasti v európskych pohároch?
Jedine, že tých peňazí nemáte dosť. Možno prevádzka štadiónu je predsa len drahšia ako ste si mysleli, keď ste si bohémsky a veľkoryso naplánovali 18 000 miest na sedenie, lebo 10 000 majú v Žiline a my sme predsa Spartak. Navyše po dostavaní Národného štadiónu v Bratislave bude vyťaženosť toho trnavského o dosť nižšia. Minimálne o tie reprezentačné zápasy. A povedzme si na rovinu, že 16 ligových zápasov za rok na splátky hypotéky za štadión nezarobí. Aj keď ste pozemky pod štadiónom kúpili za euro a na výstavbu tribún prispel štát.
A tak čo teraz spravíte? Klub máte radi, ale dosiahli ste titul po ktorom ste roky túžili a dotovať doživotne klub x miliónmi eur sa vám už nechce. Obchodné centrum vedľa štadióna je už predané a zisk vyinkasovaný, je teda čas posunúť sa ďalej. Napríklad do Prahy. Skúsiť zopakovať svoje developerské know-how. Zdravím fanúšikov Bohemiansu. Majte sa na pozore.
A ešte tu zostala tá otázka, čo so Spartakom a štadiónom. No čo asi tak. Nech si s tým mesto nejako poradí.
P.s. Fanúšik Slovana by sa mal mať tiež na pozore. Štadión sa dostavia, kancelárie vedľa prenajmú, byty Tehelné Pole predajú a čo potom s chlapcami v belasom?
Zdieľajte:
Rozdiel je v tom ze poor za cely cas do klubu a hracov nic neivestoval co kmotrik miliony. Petrzalku treba brat ze len presedlal z trabanta do bmv, tam sa nemal z coho nabalit. Stat sa moze vsetko, nic neni iste, ale taky scenar u slovana si myslim nehrozi. Kmotrik je na rozdiel od poora futbalovy zanietenec a finance uplne inde a o konexiach na najvyssich miestach ani nehovoriac.
Dovolim si oponovat, podla mna aj Poor co to do klubu za tie roky investoval.
A pri tom Kmotrikovi by som si az taky isty jeho futbalovym srdcom nebol. V Petrzalke sa na pozemkoch pod stadionom malo stavat, preto musela FC Artmedia uvolnit priestor. A navyse ja stale nedokazem pochopit ako moze clovek takto vymenit kluby. Neviem komu fandite vy, ale viete si predstavit, ze o rok si to rozmyslite a zacnete mat v srdci lokalneho rivala? Ja nie.