Pätnásť rokov ubehlo od momentu keď Inter Bratislava prišiel o svoj štadión, licenciu aj účasť v prvej lige. Vyzeralo to s ním zle nedobre, ale nakoniec ho partia srdciarov prebrala z klinickej smrti. A v tejto sezóne sa Inter na svoj štadión na Pasienkoch vrátil.
Síce len na hosťovanie a v tretej lige, ale pre fanúšikov Interu je to významný moment. Spomienky, ktoré sa k tomuto štadiónu viažu sa nedajú len tak vymazať.
A tak som po pätnástich rokoch zavítal na Pasienky znova aj ja. Inter som po tie roky sledoval v Senci, Stupave či Lužnej, ale Pasienky sú Pasienky. To je ten pravý interistický domov.
Po pätnástich rokoch v rukách developerov a pod správou klubu z druhej strany Bajkalskej, som však veľké očakávania radšej nemal.
Príchod na tribúny
Príchod bol nostalgický. Vrátia sa vám spomienky. Napríklad na remízu 3:3 s Trondheimom v predkole Ligy Majstrov, či na pamätnú sezónu 1989/1990 keď Inter skončil tretí a Ľubo Luhový sa stal najlepším strelcom federálnej ligy.
Po chvíľi si však uvedomíte, že ten štadión vyzerá inak. Zanedbanejšie, spustnutejšie, tesne pred spadnutím. A to si zase nemyslite, že v roku 2009 keď tam hral Inter naposledy to bol nejaký moderný štadión. Už vtedy potreboval prestavbu.
Kým vchod na štadión je úplne rovnaký, ako pred rokmi, tak tribúny už vyzerajú inak. Pohľadné žlto-čierne sedačky nahradili vyblednuté belasé.
Tá belasá sa tam nehodí
Na hlavnej tribúne asi ako spomienka na ambície Slovana a reprezentácie zostali čalúnené sedačky, ktoré však už tiež majú čo to za sebou a ich kondícia nie je najlepšia.
Stará svetelná tabuľa Nisasport, ktorá mala tú česť ukazovať svetové rekordy Sergeja Bubky je stále tam. Nefunknčná. Tak ako posledných azda tridsať rokov.
Tabuľa Nisasport je stále tam a stále nefunguje
Čo ma však sklamalo najviac bol trávnik. Ten bol plný hnedých miest. Aspoň ten trávnik a atletickú dráhu mohli tí barbari zachovať v prijateľnom stave.
Ak bude chcieť tím Čiernych dier rozšíriť svoj pôsobenie v oblasti spustnutej architektúry aj o športoviská, tak Pasienky budú iste čestnou súčasťou.
Ach ten trávnik a tá atletická dráha
Chcem však byť pozitívny. Inter dnes vyhral. Nad lídrom tabuľky 1:0. Prvýkrát v tejto sezóne a prvýkrát po pätnástich rokoch doma. Vynikajúci pocit.
A napriek tomu ako to tam vyzerá si myslím, že Inter urobil dobre že sa tam vrátil. Inter totiž patrí do Bratislavy a patrí aj na Pasienky.
Užime si teda Pasienky kým stoja, nepotrvá to už dlho a zub času dovedie tento boj do víťazného konca. Inter však prežije aj to, tak ako prežil v roku 2009.
Galéria štadióna Pasienky:
Zdieľajte:
