Prvé majstrovstvá sveta má Greg Ramsay za sebou. Tu je pár dojmov, ktoré vo mne tím Slovenska zanechal.
Celkový dojem
*Ak ste si pred majstrovstvami sveta pozreli súpisky jednotlivých tímov a zoradili ich podľa kvality, tak vám Slovensko zrejme vyšlo na piatom mieste v skupine. A tak sa aj stalo. Výsledkovo sme neprekvapili, ale ani nesklamali. Skončili sme presne v súlade s očakávaniami (aspoň tými mojimi). Tých čo sme poraziť mali sme aj porazili, s tými kde sme očakávali prehru sme aj prehrali. Aj keď v dvoch prípadoch len tesne. Výsledkovo je to teda za mňa o.k.
*Ak sa pozrieme na výkony, tak je to veľmi podobné. Škoda, že proti silným nám nevychádzali prvé tretiny a proti slabším zväčša tie prostredné. Kým proti silným Švédom a Rusom sme potom museli dobiehať, proti slabším tímom sme si zbytočne vyrábali problémy, ktoré nemuseli byť.
*Mnohí budú spomínať na tých 9 sekúnd proti Čechom. Ak by sme vydržali všetko mohlo byť inak. A nielen bodovo, ale aj výkon proti Švajčiarom by potom bol hádam iný. Na keby sa však nehrá, dopadlo to tak ako malo, nakoniec Češi nás v podstate valcovali a chýbal im len strelec typu Pastrňáka (našťastie došiel až dva dni potom). S mužstvami silnej šestky dokážeme odohrať vyrovnane tretinu, možno dve, ale celý zápas, na to ešte nemáme. Alebo sa nám to podarí raz za sezónu a tentokrát sme si to minuli už na olympiáde proti Rusom.
Hodnotenie hráčov
*Z hráčov nás jednoznačne ťahali brankári Čiliak aj Rybár a prvý útok Nagy, Krištof a Jurčo. Týmto piatim asi nie je čo vyčítať. (Možno Jurčovi pár faulov, ale čo už).
*V druhom slede zaujal určite popradský útok Svitana, Bondra, Buc. Ich aktivita a napádanie bolo presne to prečo tam boli. Ak aj ich nominácia prekvapila (nielen Petra Bondru, ale aj mňa), tak dnes nikto nepochybuje, že tam boli absolútne zaslúžene. Úlohy mali ako máva tretí alebo štvrtý útok, pre mňa však boli jednoznačne útokom číslo dva.
*Zvyšné dva útoky tam boli a hrali, ale čo viac povedať. Nesklamali, ale ani neukázali nič navyše. Asi ani sami nebudú úplne spokojní. Góly nedávali a súperov moc neubránili.
*Z obrany vyčnieval Sekera, ale môj subjektívny pocit je, že s časom jeho výkony klesali. Či v tom je zranenie, alebo iný druh nepohody neviem, ale čakal som od neho viac.
*Potešil ma mladý Féherváry, ktorý je naozaj veľkým prísľubom. Nehovorím, že nerobil chyby, ale ak ich ešte niekto v reprezentačnom drese robiť môže, tak on. To, že bol tento rok na Majstrovstvách sveta mu v kariére môže len pomôcť.
*Ďaloga, Jaroš, Grman aj Jánošík hrali nad moje očakávania. Ďaloga ako štvrtý útočnik vyslovene oslnil.
*Na druhej strane od Čajkovského a Graňáka som čakal viac. Možno preto kde hrávajú (Čajkovský) a aké majú skúsenosti (Graňák). Nebolo to zlé, ale chýbala tomu tá dominancia. Oni mali byť od ostatných obrancov s výnimkou Sekeru jasne odlíšiteľní.
*Ľúto mi je Denisa Godlu. Ten zápas s Bieloruskom mohol a podľa mňa mal chytať. Lepší zápas na naberanie skúsenosti mu už vymyslieť nejde. A aj keď s vyzdravením Konráda a Laca, plus Hudečkovým návratom máme v reprezentácii pretlak, tak mať do zásoby o jedného muža viac do bránky, nikdy nezaškodí.
Čo chceme vidieť o rok?
Záverom len toľko. Kým tieto Majstrovstvá sveta naši neprekvapili ani nesklamali, počas tých budúcich budú nároky fanúšikov iste väčšie. Zostavou to asi bude opäť na to piate miesto v skupine, ale cieľ by mal byť jasný: štvrťfinále.
Tento rok bolo vidieť progres nielen oproti minulým majstrovstvám (aj keď tie nastavili latku poriadne nízko), ale aj oproti olympiáde. O rok sa teda žiada vidieť opať pohyb vpred. Nielen výkonovo, ale aj umiestnením. Domáce prostredie by tomu mohlo pomôcť.
Zdieľajte:
