Gratulujem. Aj vy sa stávate spoluvlastníkom Národného futbalového štadióna v Bratislave na Tehelnom Poli. Pochopiteľne nie hneď, ale až keď sa podpíšu všetky zmluvy a štát aj vo vašom mene pošle na účet súkromnej spoločnosti 98 447 000 euro (áno, čítate dobre sto miliónov euro, to je pre ilustráciu skoro tri miliardy v slovenských korunách.) Ani ste netušili akí sme všetci dokopy bohatí. Len tak si zaplatiť 98 miliónov euro za trocha betóna, dvadsať tisíc plastových sedačiek a zhruba 8 000 metrov štvorcových trávnika, aktuálne nie moc dobrej kvality. Hrávať tam bude reprezentácia a Slovan Bratislava. Počkať vy nefandíte Slovanu? Smola, aj tak ste prispeli 18 eurami na tento štadión. A to ste na tom ešte dobre, keďže zjavne máte radi futbal (keďže ste na tejto stránke). Na štadión totiž prispeli aj šachisti, záhradkári, kojenci, tanečníci aj dôchodkyne. Proste všetci.
Prečo vlastne Slovensko musí vlastniť futbalový štadión?
Na celom tomto „kšefte“ ma najviac zaujíma jedna vec. Na čo bude tejto krajine (pre Andreja D., tomuto štátu, republike Slovenskej) vlastníctvo futbalového štadióna?
Nechápte ma zle, chápem dôležitosť futbalových ihrisk aj iných športovísk. Je dôležité, aby sa pestovala aj kultúra tela v tomto štáte, aj keď kultúra ducha by mala mať určite prednosť. Nerozumiem však ako pomôže športu a futbalu zvlášť, že vláda zaplatí 98,447 milióna euro za bratislavský futbalový štadión a stane sa jeho vlastníkom. Následne ho prenajme firme Ivana Kmotríka, ŠK Slovan Facility Services, ktorá ho bude prevádzkovať. Garantovaný príjem z prenájmu je pritom 1 023 000 euro ročne plus za prenájom parkovacích miest 6 250 000 euro jednorazovo (prenájom do roku 2058). Takže štát sa tu ide hrať na developera, ktorý zaplatí 92 197 000 euro (98 447 000 – 6 250 000 euro) a ročný výnos bude 1,11% (1 023 000/92 197 000). To je výnos, za ktorý by žiaden developer do zeme nekopol.
Pre poriadok musím dodať, že v zmluve o prenájme je aj obratové nájomné. Ak výnosy z prevádzky štadióna presiahnu šesť miliónov, tak štát dostane polovicu z tržieb nad šesť miliónov. Paráda, už vidím ako sa ŠK Slovan Facility Services pôjdu pretrhnúť, aby ročné tržby boli cez 6 000 000 euro. Ak vedia počítať tak ich tržby počas platnosti zmluvy nikdy neprekročia 5 999 999 euro.
Historické okienko: Ako byť frajer a vyhadzovať cudzie peniaze. Z 27 na 98 miliónov za pár rokov
Takže zhrňme si celú históriu tejto monumentálnej skoro 100 miliónovej stavby.
Najprv Fico v roku 2013 slúbi futbalovému zväzu a Kmotríkovi, že prispeje na Národný futbalový štadión dotáciou 27 200 000 euro. Za to tam môže reprezentácia hrať bezplatne. Už tento sľub je neuveriteľnou márnotratnosťou a míňaním našich peňazí. Jednak v tom čase už stál štadión v Trnave (áno, aj na ten sme prispeli my všetci dotáciou), takže reprezentácia mala kde hrávať. Navyše za tých 27 200 000 euro by si SFZ mohol prenajať ktorýkoľvek štadión v republike keby chcel. A stále sa pritom bavíme o troch až šiestich zápasoch reprezentačného Áčka ročne. 21ka, aj mládežnícke reprezentácie hrávajú v národných futbalových centrách v Senci a Poprade (áno, aj na tie prispel štát, rovnako ako na ďalšich niekoľko desiatok rekonštrukcií futbalových štadiónov v celej krajine.)
27 200 000 euro však nebola konečná. Ficová vláda totiž dospela v roku 2016 k tomu, že si ten štadión aj celý odkúpi ak im ho NFŠ a.s. (aka Ivan Kmotrík) ponúkne na predaj. Cena bola stanovená na 75 000 000 euro.
Dnes sa cena navyšuje na 98 447 000 euro. A nikto ani nežmurkne. Ako keby už tých 27,2 milióna nebolo veľa.
Znova sa pýtam. Na čo je Slovenskej republike vlastníctvo futbalového štadióna?
Stále pritom nikto neodpovedal na základnú otázku. Na čo potrebuje tento štát vlastniť futbalový štadión?
Podľa mňa štát futbalový štadión nepotrebuje. Chápem význam dotácii do mládežníckeho športu, nechápem však prečo by mal štát vlastniť štadión na reprezentačné zápasy (a už vôbec nechápem prečo by mal vlastniť štadión Slovanu Bratislava).
Futbalová reprezentácia pritom podporu vôbec nepotrebuje. Ich účinkovanie na medzinárodnej scéne je ziskové aj keď sa nikam neprebojujú. Platby za účasť v Lige Národov aj kvalifikácii na majstrovstvá Európy či sveta od UEFA a FIFA plus vstupné a sponzorské príspevky pokrývajú náklady na tých maximálne desať reprezentačných zápasov ročne. Ak sa náhodou na nejaký šampionát prebojujeme tak je zväz vo finančnej pohode na niekoľko rokov dopredu.
Ak však už štát chce silou mocou podporovať futbalovú reprezentáciu tak nech vypíše tender, v ktorom každý licencovaný štadión predloží ponuku za koľko si tam môže reprezentácia tých pár zápasov zahrať. Ponuky prídu momentálne tri (z Bratislavy, Dunajskej Stredy a Trnavy) a vyhrá ta najlacnejšia. Toľko štát prispeje futbalovému zväzu na zorganizovanie reprezentačného zápasu. Predpokladám, že tých 27 200 000 euro čo bola pôvodna suma čo nás mal stáť štadión na Tehelnom Poli by sa neminulo ani v čase keď budú v reprezentácii hrávať deti detí Stanislava Lobotku.
Prečo ma to tak štve?
Na vysvetlenie, tých 98 447 000 euro, ktoré zaplatí štát sú aj moje peniaze a aj vaše. To nie sú štátne peniaze. To sú peniaze, ktoré som ja aj vy zaplatili na daniach a mali byť použité na rozumné veci. A nákup futbalového štadióna rozumnou vecou nie je! V skutočnosti je to do neba volajúca hlúposť, alebo …
Zdieľajte:
