Môj Názor: Ukrajina – Slovensko

Prvý zápas Ligy Národov je za nami a dojmy po ňom mám zmiešané. V skratke sa dá zápas z pohľadu našich zhodnotiť súvetím: Výkon priemerný, prehra zbytočná. Ale poďme na to pekne po poriadku.

Liga Národov

Samotná Liga Národov sa mi celkom pozdáva. Videl som niekoľko zápasov a najmä tie v top Lige A majú niečo do seba. Už len to, že v druhom polčase sa strieda len trikrát je pre mňa veľkým krokom vpred oproti bežným priateľským zápasom. Navyše ak si predstavíme, že svoju aktuálnu skupinu vyhráme, tak v najbližšom ročníku v Lige A by sme mohli hrať proti onakvejším súperom. (viem, momentálne je to divoká predstava) Postup na Majstrovstvá Európy 2020 je tiež lákadlom, aj keď na rovinu od našej reprezentácie v tomto zložení čakám, že postup si vybojujú priamo v kvalifikácii.

Viac o Lige Národov, jej programe a systéme si prečítajte tu.

Pred zápasom

Naši mali za sebou „prípravu“ proti Dánsku, ktorá sa nemala vôbec hrať. Ukrajina zase zvíťazila v Čechách gólom až v nadstavenom čase, ale podľa reakcií českých médii to mohlo pre Ukrajinu dopadnúť aj oveľa lepšia. Čo mohlo. Malo. Kritika na adresu českého trénera Jarolíma je naozaj veľká. Na Slovensku v takých momentoch už Vlado Weiss posielal novinárov kade ľahšie.

Naši túto jeseň zatiaľ nemajú šťastie na ozajstné zápasy. V stredu do Trnavy nepricestoval poriadny súper a aj trávnik bol v stave, na akom hrajú častejšie amatéri z Dánska ako naši reprezentanti. V nedeľu zase neboli diváci na tribunách. Hádam v októbri proti Čechom bude aj súper, aj diváci a aj trávnik (aj keď to by sa nemohlo hrať v Trnave).

Zápas

Odpozerať celý zápas bola ťažká úloha. Keby som si popoľudnajšie zdriemnutie neporiešil hneď po obede, tak zaspím tak v 20. minúte zápasu. Nemalo to energiu ani náboj. Teda hlavne z našej strany to bolo o bode, ktorý by bol vydávaný za úspech.

V obrane to ako tak išlo, v útoku to však bola poriadna bieda. Skoro každý prechod do ofenzívy sme začínali prihrávkou smerom dozadu. Dať súperovi čas na sformovanie obrany a pomaly rozvážne stredom dopredu. To bola naša taktika?

Nemec vpredu hral na inom ihrisku ako zvyšok našej jedenástky. Weiss, Mak aj Hamšík ho dopĺňali naozaj sporadicky aj to s dôstojnym odstupom. O krídelných obrancoch Hubočanovi a Šatkovi v súvislosti s ofenzívou škoda hovoriť. Navyše sme nevynikali ani v presnosti prihrávok.

Trocha oživenia, ale iba na chvíľku prišlo s Dudom miesto Nemca. Ale trvalo to naozaj len chvíľu a potom to znova bola rovnaká nuda a nezáživnosť ako predtým. Rusnák, ktorý v Amerike trhá siete, sa k lopte hádam ani nedostal.

A potom došiel faul, o ktorom nemusíme ani hovoriť. Skôr by sme si mohli pozrieť ako sa Cygankov dostal po kolmej prihrávke šprintom do šestnástky pred Škriniara. Po prihrávke o akú sa naši vpredu ani nepokúsili.

Záverečný tlak našich presne zodpovedal slovu „platonický“. Lepšie ako poslednými desiatimi minútami tohoto zápasu ho definovať nedokážete.

Po zápase

Pozápasová diskusia sa spustí okolo témy penalta a či by remíza nebola zaslúženejšia. Pritom diskutovať o týchto veciach je úplne zbytočné. Skôr by sme sa mali baviť o tom ako sme hrali. Prečo to bolo smerom dopredu také ospalé a bez nápadu. Problémom nie je prehra, ale to, že sme si nevypracovali ani jednu gólovú šancu a na bránu vystrelili za 94 minút presne jeden krát.

Naša reprezentácia môže stavať na kvalitnej obrane a k tomu rýchlej ofenzíve. Hráčov na to máme. Prečo sme však žiadnu bleskovú a invenčnú ofenzívu nevideli?

Zostáva len dúfať, že v októbri proti Čechom to bude lepšie.

Naši najlepší hráči: Dúbravka – pochytal čo mal a siahol si na loptu aj pri penalte

Zdieľajte: