Tak to nedopadlo tak ako sme si želali, ale nedopadlo to ani tak ako sme si neželali. Nič lepšie ako klišé „spravodlivá remíza“ ma k dnešnému zápasu nenapadá.
Úvodom musím uviesť, že zápas som sledoval priamo z tribúny a teda dojmy zo zápasu sú skreslené atmosférou a výhľadom, ktorý som mal. Pozerať prenos v televízii dáva od samotného stretnutia určitý odstup, je to menej emotívne sledovanie a preto asi aj o niečo objektívnejšie. Aspoň taký je môj pocit. Môj dnešný názor treba brať teda s istou rezervou. Sú veci, ktoré som nevidel až tak dobre (a už vôbec nie v spomalených opakovaniach). Ale dosť bolo výhovoriek, nech sa páči zápisník mojich dojmov. Bude ich presne jedenásť, ako hráčov základnej zostavy.
#1 – Prvých tridsať minút a možno aj celý prvý polčas sa nepozeral ľahko. Wales na nás vybehol od prvej minúty a bol oveľa aktívnejší. Presne to čo by som očakával od našich ukázal súper. Gól a polčasový výsledok 0:1 bol spravodlivým vyústením deja v prvom polčase.
#2 – Vyrovnávajúci gól prišiel z ničoho nič, ale prišiel dostatočne skoro. Po ňom sme konečne boli aktívnejší a mali šance aj na druhý gól. Rovnako sme však mohli gól aj dostať. Preto vravím, že spravodlivá remíza.
#3 – Hamšík, Dúbravka a Boženík si zaslúžia pochvalu. Hamšík hral perfektne, len škoda, že v prvom polčase si nemal s kým prihrať. Boženík si to odmakal a nebojím sa, že by v zime neprestúpil. Nemožno však čakať, že on a vo svojom veku bude rozhodovať všetky naše zápasy. Dúbravka bol absolútne istý a nestrácal hlavu ani vtedy keď ju strácala polovica hľadiska a celá naša obrana.
#4 – Pred Pekaríkom skladám pomyslený aj skutočný klobúk. Bez zápasovej praxe behal po celej dĺžke ihriska tak rýchlo, že ja by som mu nestíhal ani na bicykli.
#5 – Mak, Rusnák a v prvom polčase aj Kucka nemali svoj deň. Prvý dvaja ako keby stratili cit pre kľučku a prihrávku, respektíve kľučku volili vtedy keď mali prihrávať a prihrávku vtedy keď mali kľučkovať. Kucka sa rehabilitoval nielen gólom ale slušnou snahou v druhom polčase. Mak a Rusnák sa hádam rehabilitujú v Chorvátsku.
#6 – Lobotka mi po dlhom čase pripadal v druhom polčase celkom vo forme. Spoľahlivo zachytával súperové prihrávky, solídne si počínal v osobných súbojoch a väčšinou (zdôrazňujem väčšinou) presne prihrával. Hádam to v televízii vyzeralo rovnako.
#7 – Gyömber odohral čo sa od neho čakalo. Asi sa nenastupuje ľahko s vedomím, že ste len záskok za Vavra, ale zvládol to v pohode. Nevšimol som si, že by urobil nejakú zásadnú chybu. Teda až na tú červenú kartu. Z mojej pozície na tribúne to nevyzeralo až tak dramaticky, ale rozhodca bol výrazne bližšie, takže mu nebudem oponovať. Navyše je to taká naša stopérska kartárska tradícia. Však si stačí spomenúť na Škrtela. A takto aspoň nebude mať Hapal pred Chorvátskom dilemu koho ku Škriniarovi postaviť.
#8 – A keď sme už u tých červených kariet, tak jednu by som asi udelil aj Joeovi Allenovi. V 82. minúte mi pripadal faul na Haraslína pri šestnástke poriadne drsný. Ale možno to bola len klasická tribúnová emócia z mojej strany.
#9 – Veľa „hejtu“ z tribún si vypočul hlavne Hancko. Podľa mňa trocha nezaslúžene. Po prvé ako stopér to na poste krajného obrancu nemá zažité. Po druhé v českej lige sa nestretáva s hráčmi formátu Garetha Balea. V takom boxe by sa súboj Bale – Hancko nikdy neodohral, obaja sú totiž úplne iná výkonnostná kategória. Aj preto mal podľa mňa Hancko právo občas urobiť chybu a skoro vždy sa radšej otočiť dozadu a hľadať s prihrávkou spoluhráča v obrane. Bolo by určite zaujímave vidieť ako by sa s hrou proti Baleovi vyrovnal Pekarík.
#10 – Wales aj bez Ramseyho predviedol dobrý výkon. Napriek tomu, že niektorí hráči vyzerali až basketbalovo, vedeli šprintovať pomerne rýchlo. Na ich škodu občas v útoku príliš pozerali kde je Bale miesto zakončenia či kombinácie s niekým iným. Som celkom zvedavý ako si v nedeľu poradia s Chorvátskom. Bez šance určite nie sú.
#11 – Takže jeden bod je lepší ako žiadny a prichádza naša obľúbená disciplína s kalkulačkou. Vzhľadom na množstvo kombinácií, ktoré prichádzajú do úvahy a faktu, že lopta je guľatá si dovolím skonštatovať len jedno. Na postup zo skupiny nám pravdepodobne nebude stačiť len výhra nad Azerbajdžanom (teoreticky síce môže, ale ja v to neverím). Bodovať v Chorvátsku bude nesmierne ťažká úloha, ale nie nemožná. Každopádne nás čaká zaujímavý reprezentačný November.
Toľko moje dojmy. Pozrite si aj hodnotenie našich hráčov očami nášho spolupracovníka. A ak sme niečo videli zle, tak šup s tým do komentárov.
Celý program kvalifikácie na ME 2020, naše zápasy a tabuľka našej skupiny tu.
Zdieľajte:
