Počas štvrtkového zápasu mi neuniklo aké prázdne sú tribúny trnavského štadióna. Bral som to však ako priamy dôsledok toho v akej situácii naša reprezentácia je a v akej dobe sa zápas so Slovinskom hrá.
Kapacita bola obmedzená na 4 500 divákov. Navyše počasie nebolo dvakrát priaznivé na strávenie dvoch hodín vonku, k tomu riziko koronavírusu vznášajúce sa v povetrí iste niekoľkých fanúšikov odradilo.
Výsledný počet 2 726 divákov ma preto ani neprekvapil, ani neurazil. Zobral som ho ako fakt bez potreby ďalej ho komentovať.
Avšak denník Šport a hlavne Ondrej Duda ma vrátil do reality. Dovolím si zacitovať:
Tréner Štefan Tarkovič po možno poslednom domácom zápase poďakoval aspoň tým, ktorí prišli. Ondrej Duda dostal otázku, či ho nemrzí nižšia účasť než umožňovali reštrikcie.
Záložník Kolína zvolil pri odpovedi nešťastný až arogantný výber slov: „Nie (nemrzí). Ak mám byť úprimný, je mi to jedno. Som rád, že ma boli podporiť moji ľudia, moji blízki. To mi úplne stačí.”
Iste, každý má právo na svoj názor. Takisto nemôžem vyčítať Dudovi, že má väčšinu fanúšikov úplne v paži.
A takisto mne nikto nemôže vyčítať, že dúfam, že Tarkovič naberie v nedeľu proti Malte odvahu a postaví do základnej zostavy Rusnáka miesto Dudu.
O 15:00, v čase našeho zápasu na Malte sa navyše hrá aj súboj o priamy postup na MS v Katare medzi Chorvátskom a Ruskom (kto postúpi? tipnite si tu). A ak mám byť úprimný, tak to vidím na väčšiu zábavu ako stretnutie Malta – Slovensko.
Nehovoriac o tom, že budúci rok hráme v Lige Národov v lige C a už teraz viem, že ani na jeden z troch domácich reprezentačných zápasov nepôjdem. Aspoň zostane viac miesta v hľadisku pre blízkych Ondreja Dudu.
Zdieľajte:
