Futbal sa hrá na tráve. Ale aj na betóne, hline, školskom dvore, v telocvični, na playstation či smartphone. Žiaľ, posledné roky u nás upadá záujem o exteriérové formy tohto svetového fenoménu a to hlavne v prospech tých posledne menovaných. Z tuzemských ligových ihrísk sa vytratili osobnosti, šikovnejší mladíci uprednostnia lavičku alebo juniorskú ligu v zahraničí.
Do toho množstvo futbalových stánkov, vybudovaných v budovateľských dobách, ešte donedávna chátralo. Divák neakceptuje argument o slovenských prírodných podmienkach a žiada futbal nielen počas neskorej jari a skorej jesene. Chce ho po vzore západnej Európy a TOP futbalových líg každý týždeň.
Tejto požiadavke sa pokúsili vyhovieť v Trenčíne, Žiline a Trnave. Zatiaľ čo u prvých dvoch menovaných ide o modernú formu umelého trávniku, „Bíli andeli“ zvolili hybridný model. Výhodou oboch tímov z Považia je, že stabilnú kvalitu povrchu možno využívať celoročne a to nielen pre A tím, ale aj pre potreby juniorských mužstiev. Podľa vyjadrenia majiteľa MŠK Žilina Antošíka odtrénovali jeho zverenci od 15.10. 2018 do 15.4. 2019 na umelých trávnikoch 456 hodín. Za ten istý čas trnavský štadión bol využitý „len“ 60 hodinami.
Prečo o tom píšeme?
Cieľom bolo vytvoriť diskusiu, čo náš fanúšik chce.
Chceme, aby sezóna trvala aspoň dvadsať kôl? Chceme mať medzi ročníkmi len krátke prestávky? Potom bez diskusie potrebujeme mať kvalitný trávnik, ktorý túto záťaž vydrží. Nie blato, ale ani ten, ktorý pred atraktívnym zápasom trávnikár natrie sviežou zelenou a z akého potom utŕžime hanbu.
V našej lige takmer polovica klubov zápasí nielen so súpermi, ale aj s existenčnými problémami. Kluby naozaj nie sú schopné mať perfektný prírodný trávnik. Jarné kolá sa hrávajú na bahne, neskoré jesenné kolá sa presúvajú na jar.
Takéto podmienky nie sú futbalové a teda nie je hanbou či ziskuchtivosťou mať prvotriedny umelý trávnik. Aj ten stojí nemálo finančných prostriedkov. Buďte ale žiak alebo dorastenec a nastúpte na zápas nie za bránou, ale na hlavnom štadióne. Pre takéto pocity vstávate ráno o piatej na tréningy, tomu ste ochotný podriadiť aj vaše vzdelanie. Aby ste na tomto štadióne hrali. Futbal sa hrá pre ľudí. Chceme mať pre divákov kultúrne zázemie a pripravený pokropený trávnik, na ktorom hráči bojujú s vysokým nasadením so súperom. Nie však so strachom, aby neodkopli miesto lopty trs trávy. Je umelá tráva viac nebezpečná ako prírodná? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. V situácii, keď miesto lopty kopnete do trsu hliny, to nie je vôbec bezpečné. Tráva je tráva, ale zápasy sa presúvajú hlavne kvôli nespôsobilému terénu.
Preto navrhujeme jedno: Fanúšikovia, vyžadujme komfort na štadiónoch pre nás a našich blízkych a nedovoľme tým, ktorí majú rozhodovaciu moc, znechutiť mecenášov ďalších tradičných futbalových bášt. Žiadajme futbal stále a na kvalitných terénoch, aj keby mali byť hybridné alebo vo vyšších nadmorských výškach umelé. Zaveďme prísne kritériá a dôslednú kontrolu ich dodržiavania, ale neničme futbal tam, kde zatiaľ funguje. Veď najviac hráčov prestúpilo v posledných piatich rokov do západnej Európy zrovna z Trenčína a Žiliny.
Zdieľajte:
